1  Dávidov. Poučný žalm. Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý.   2  Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v ktorého duchu niet podvodu.   3  Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal.   4  Veď dňom i nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. — Sela —   5  Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. Povedal som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu. — Sela —   6  Nech sa preto k tebe modlí každý zbožný, kým ťa možno nájsť, aby ho veľké záplavy nedosiahli.   7  Ty si moja skrýša. Ochrániš ma pred súžením, zahrnieš ma radosťou zo spásy. — Sela —   8  Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach.   9  Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktorých silu treba krotiť uzdou a zubadlom, inak ich neovládneš.   10  Bezbožník má mnoho bolestí, ale ten, kto dúfa v Hospodina, bude zahrnutý milosťou.   11  Radujte sa a jasajte v Hospodinovi, spravodliví! Plesajte všetci, čo máte úprimné srdce!

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

/22.11.2017/

(Ps 32 [33], sermo 1, 7-8: CCL 38, 253-254)

Dobre spievajte Bohu s jasotom

„Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. Spievajte mu novú pieseň.“ (Ž 33,2-3) Zoblečte starobu, poznáte novú pieseň. Nový človek, nový zákon, nová pieseň. Nová pieseň nepristane starým ľuďom. Naučia sa ju iba noví ľudia, ktorých milosť obnovila zo stariny a patria už do nového zákona, ktorým je nebeské kráľovstvo. Za ním vzdychá každá naša láska a spieva novú pieseň. Nech spieva novú pieseň nie jazykom, ale životom.

„Spievajte mu novú pieseň, dobre mu spievajte.“ (porov. Ž 33,3 [Vg.]) Každý sa pýta, ako má spievať Bohu. Spievaj mu, ale nie zle. Nechce, aby si urážal jeho sluch. Dobre spievajte, bratia. Keby ti pred nejakým dobrým hudobníkom povedali: Spievaj tak, aby si sa mu páčil, bál by si sa spievať bez nejakého hudobného vzdelania, aby si sa umelcovi neznepáčil. Lebo to, čo neodborník na tebe nezbadá, umelec vytkne. Kto by sa ponúkol, že dobre zaspieva Bohu, ktorý tak posudzuje speváka, tak všetko hodnotí a tak všetko počuje?! Kedy môžeš predviesť také dokonalé spevácke umenie, aby si sa v ničom neznepáčil takému dokonalému sluchu?!

Pozri, ako keby ti on radil, ako máš spievať: Nehľadaj slová, akoby si mohol vysloviť niečo, čo by potešilo Boha. Spievaj s jasotom. Lebo dobre spievať Bohu znamená spievať s jasotom. Čo znamená spievať s jasotom? Zbadať, že nemožno slovami vyjadriť, čo spieva srdce. Veď tí, čo spievajú v žatve alebo vo vinici, alebo pri nejakej inej usilovnej práci, začnú veselo plesať slovami piesní, ale potom akoby ich naplnila taká radosť, že ju už nemôžu vyjadriť slovami a nechajú slabiky a slová a prechádzajú na zvuky jasotu.

Jasot je nejaký zvuk, ktorý prezrádza, že sa v srdci rodí niečo, čo nemožno vysloviť. A komu viac patrí taký jasot ako nevýslovnému Bohu? Veď koho nemôžeš vysloviť, je nevýslovný. A keď ho nemôžeš vysloviť, a mlčať nesmieš, čo iné ti ostáva, iba jasať? Aby sa srdce radovalo bez slov a nesmiernu šírku radosti neobmedzovali slabiky: „Dobre mu spievajte s jasotom.“ (porov. Ž 33,3)